Kategória: História Bratislavy, Sombratislava

BA – hlavné mesto Slovenska

Spojenie Bratislava – hlavné mesto Slovenska je dnes také zaužívané, až sa nechce veriť, že približne o takomto čase pred 100 rokmi, na prelome rokov 1918 a 1919, ešte nebolo isté ani to, či naše mesto vôbec bude súčasťou Československa.

Koniec 1. svetovej vojny priniesol veľké zmeny aj na geopolitickej mape strednej Európy. Zaniklo Rakúsko-Uhorsko a jeho miesto zaujali viaceré nástupnícke štáty, medzi nimi Československo. Jedným z problémov nového usporiadania bolo, že nemali medzi sebou stanovené presné hranice a v turbulentnej dobe sa všetko muselo riešiť takpovediac za pochodu. Priamo vo víre udalostí sa ocitla naša Bratislava, vtedy ešte Prešporok, strategický dunajský prístav, na ktorý si nárokovali tri okolité štáty – Rakúsko, ČSR a Maďarsko. Sprvu sa zdalo, že by mohla pripadnúť Maďarsku, ktoré si ani nevedelo predstaviť, že by sa korunovačné mesto uhorských kráľov mohlo ocitnúť mimo jeho nových hraníc a viackrát deklarovalo, že ju bude ozbrojene brániť pred obsadením československým vojskom. Takýto postoj zaujali v zásade i obyvatelia mesta, v ktorom prevažoval germánsko-maďarský element, pričom Nemci sa zväčša politicky indentifikovali s Uhorskom (Maďarskom). Na 23. novembra zvolali masové zhromaždenie, na ktorom protestovali proti pripojeniu mesta k ČSR; s prejavom vystúpil i mešťanosta Theodor Kumlik.

Československá zákulisná diplomacia sa napokon ukázala silnejšou od maďarskej a už na Vianoce 1918 prezentoval šéf dohodovej vojenskej misie Fernand Vix maďarskému ministerskému predsedovi Mihályovi Károlyimu demarkačnú čiaru, vypracovanú dohodovými mocnosťami, podľa ktorej sa Bratislava stala súčasťou ČSR. A práve vtedy nastal príhodný čas na vojenské obsadenie Bratislavy, na čo sa podujali československé légie vedené talianskymi hodnostármi. Operáciu začali na Nový rok 1919 prienikom do okrajových častí Bratislavy a obsadením hlavnej železničnej stanice. Popoludní sa v dnes už zbúranom IV. púčikovom dome na Búdkovej ulici stretli predstavitelia čs. armády na čele s plukovníkom Riccardom Barrecom so zástupcami mesta, ktorí formálne protestovali proti obsadeniu. Potom dohodli všeobecné podmienky prevzatia Bratislavy pod čs. jurisdikciu. Nad mestom sa približne v rovnakom čase objavilo lietadlo, zhadzujúce plagáty, v ktorých sa oznamoval príchod čs. vojska. Obsadenie celého mesta sa uskutočnilo na druhý deň. Aj vďaka predošlým rokovaniam s jeho vedením a stiahnutím sa väčšej časti maďarských vojsk nemalo búrlivý priebeh. Podľa hlásenia hlavného veliteľa čs. vojsk na Slovensku generála Luigiho Piccioneho „obsadenie rôznych vojenských a civilných úradov a ústavov sa stalo bez závad v noci na 2. januára a zrána toho dňa. Jediný odpor, ktorý sa nášmu vojsku po obsadení mesta vyskytol, bol kladený nepriateľskou jazdou v okolí dynamitovej továrne. (…) Maďarské úrady boli v najvyššej miere zdvorilé a prijali bez protivenstva rozkaz vydať zbrane… (…) Od 10. hodiny (…) nabral občiansky život bežný ráz.“ Vojenské obsadenie mesta bolo sprevádzané i administratívnym prevzatím moci. Na Troch kráľov tak čs. vojsko obsadilo župný dom (dnes Historická budova NR SR) na Župnom námestí a župan Samuel Zoch, menovaný čs. vládou už v decembri predošlého roku, zbavil úradu svojho predchodcu Zoltána Jankóa. O deň na to referoval ministrovi Vavrovi Šrobárovi: „O pol 10-tej prišiel na mestský dom župan Zoch a oznámil maďarskému vládnemu komisárovi, že v mene Československej republiky prejíma správu stolice a mesta a žiada, aby mu úrad odovzdal. Na otázku Jankóvu, že či je odhodlaný použiť aj násilie, ak by nechcel dobrovoľne úrad odovzdať, odpovedal Zoch, že je to jeho povinnosť. Na to osvedčil Jankó, že sa násiliu podrobuje, úrad odovzdáva a zaväzuje sa bývať v meste výlučne, čo privátna osobnosť.“ Tak bola Bratislava začlenená do Československa.

 

Zdroj foto: Archív OZ Bratislavské rožky

Súbežne s obsadením Bratislavy sa začalo uvažovať o jej povýšení na hlavné mesto Slovenska. Predstaviteľom čs. štátnej moci na Slovensku bolo vtedy Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom. Od decembra 1918 sídlilo v Žiline, no o niekoľko týždňov vzrástol počet jeho úradníkov z 12 na 200. V Žiline nebolo viac miesta pre ubytovanie a nerušené úradovanie, a tak sa začalo premýšľať, kam ho presunúť. Prvou voľbou bol Turčiansky svätý Martin, no tam by sa nenašiel priestor ani pre 60 členov. Banská Bystrica a Zvolen nemali pohodlné železničné spojenie, a tak sa rozhodovalo medzi Bratislavou a Nitrou. Už v polovici januára bola voľba jasná – sídlom ministerstva a de facto hlavným mestom slovenskej časti ČSR sa mala stať Bratislava. Vavro Šrobár v oznámení Luigimu Piccionemu 21. januára dôvodil: „Mám čest sděliti, že sídlem Ministerstva pro Slovensko z důvodů politických musí býti Prešpurk. Toto město s ohledem na svoji rozlohu a hospodářský význam jest predestinováno za sídlo vlády a kdyby se nestalo ním teď, došlo by k tomu v krátké budoucnosti. Jest však i otázkou prestíže, aby právě město, v kterém resistence maďarská proti nařízení generála Focha dostoupila nejvyššiho stupně, přijalo do svých zdí část vlády Československé republiky.“

Za sídlo vlády vyhliadli bývalú budovu vojenského veliteľstva (dnes sídlo Filozofickej fakulty UK) na Fajnorovom nábreží a jej slávnostný príchod do Bratislavy bol naplánovaný na 4. februára. Samozrejme, neobišiel sa bez komplikácií. Azda najväčšou bol štrajk železničiarov, ktorý výrazne sťažil príchod vlaku zo Žiliny. Privítanie bolo veľkolepé napriek tomu, že domáce – prešporácke – obyvateľstvo podujatie z veľkej časti odignorovalo. Namiesto neho prišli vítať vládu tisíce krojovaných Slovákov z vidieka i sokoli z Čiech a Moravy. Vlak na stanicu dorazil o 10:30 hod. Po slávnostných príhovoroch sa sprievod, sprevádzaný masívnym špalierom, pohol do mesta cez Štefánikovu ulicu, na konci ktorej stála veľká slávobrána v podobe brány mestského opevnenia. Zastavil sa v Župnom dome, aby ho vo dvorane privítal župan Samuel Zoch. Potom odišiel minister Vavro Šrobár do budovy vojenského veliteľstva na nábreží, ktorá sa odvtedy začala nazývať Vládna budova. Súčasťou osláv bol aj banket, zhromaždenia obyvateľov v Redute a pohostinské vystúpenie opery Národného divadla z Prahy v mestskom divadle (dnes Historická budova SND). Dobová tlač hrdo napísala: „V utorok, dňa 4. februára stala sa Bratislava hlavným mestom Slovenska. V tento deň vtiahla slovenská vláda do budovy bývalého vojenského veliteľstva, aby odtiaľ viedla záležitosti ťažko zbudovanej súčiastky Československej republiky – Slovenska.“ Už o niekoľko mesiacov uplynie 100 rokov, odkedy je Bratislava nepretržite hlavným mestom Slovenska. Ktovie, či niekedy dobehne inú slávnu kapitolu svojej histórie – veď hlavným mestom Uhorska bola až 250 rokov.

Share Tweet Pin It +1
Ďalší článokU susedov vo Viedni: Ľadový sen

Žiadne komentáre

Pridajte komentár