Spolok Umelecká beseda slovenská (UBS) založili v roku 1921 z iniciatívy strednej a mladej generácie slovenských umelcov, aby pestoval národnú kultúru a česko-slovenské kultúrne vzťahy. Združoval všetky umelecké odbory – výtvarný, literárny aj hudobný. Rozvíjal sa pod vedením architekta Dušana Jurkoviča a už onedlho pomýšľal na výstavbu vlastnej klubovej a výstavnej budovy – pavilónu. Na jar 1924 mu mesto darovalo pozemok pri dunajskom moste a po tom, ako sa mu podarilo získať aj štátnu subvenciu ministerstva školstva a národnej osvety vo výške 200 000 korún, vypísal architektonickú súťaž. Do nej bolo prihlásených 13 návrhov, z ktorých bol najúspešnejší ten od mladých českých architektov Aloisa Balána a Jiřího Grossmanna. Tí sa na začiatku stretávali s problémami financovania stavby, minimálne náklady boli stanovené na 790 000 korún, pričom nad to ostávali ešte výdavky na kanalizáciu, vodovod, elektrické vedenie, ústredné kúrenie i zariadenie interiéru. Peniaze sa získavali, kde sa dalo – na stavbu prispela napr. bratislavská župa i prezident T. G. Masaryk. No až po veľkodušnej bezúročnej pôžičke 200 000 korún, ktorú besede poskytlo kuratórium Zemedelského múzea pod vedením ministra M. Hodžu, sa mohlo prikročiť k samotnej stavbe. Stalo sa tak pred 95 rokmi, 29. októbra 1925, keď sa o 15:30 hod. konalo za početnej účasti umeleckej i administratívnej obce slávnostné položenie základného kameňa:. Podľa dobovej tlače „významný akt započatia stavby zahájil arch. Jurkovič preslovom, v ktorom zdôraznil veľký význam pavilónu pre kultúrny život na Slovensku a vyslovil ciel činnosti, ktorá sa má v tomto výstavnom dome rozvíjať, totiž: povznášať, zušľachtiť a rozvíjať dušu národa v harmóniu a krásu. Nakoniec vyslovil želanie, že podobné naše ústavy a podniky umožnia zdarné ukončenie tohoto významného diela.
.“ Architekti naprojektovali pavilón v duchu dobových trendov, išlo o jednu z prvých funkcionalistických budov v Bratislave. Jej jadro tvoria dve výstavné siene – veľká (na výstavy maľby) a malá (na výstavy sôch). Typickým funkcionalistickým prvkom je ich konštrukcia zo železobetónových rámov a predovšetkým horné presvetlenie prostredníctvom sklenej strechy továrenského vzhľadu. V suteréne sa nachádzali hospodárske priestory, archív, sklady a malá zasadacia miestnosť, na poschodí boli umiestnené reštauračné priestory s terasou. Priečelie budovy je charakteristické holým tehlovým murivom. Slávnostné otvorenie budovy sa uskutočnilo 31. októbra 1926 o 10. hod. za prítomnosti ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Jozefa Kállaya, čs. vyslanca vo Viedni Huga Vavrečku a ďalších osobností politického i kultúrneho života. Slávnosť otvoril spevokol Zora zborom Sviatok Slovenska od J. L. Bellu, načo zaznela báseň Živly a dielo od J. B. Lukáča. Predseda besedy Dušan Jurkovič privítal hostí a v duchu čechoslovakizmu prehovoril o poslaní besedy: „Jej program je československý, lebo si uvedomuje, že pracujúc pre myšlienku slovenskú, pracuje aj pre československú. Všetky jej činy niesla vždy viera, že každý opravdový umelec, nech slovenským či český, skôr ako kto druhý, cíti v hĺbke svojej tvorčej duše tú jednotnú dušu, ten jednotný národný charakter. Postavením umeleckého domu je splnená len prvá úloha. Ďalšie ešte čakajú. Medzi tieto úlohy patrí v prvom rade vybudovanie umeleckej školy slovenskej…“ Spisovateľka Hana Gregorová rečnila o slovenskom kultúrnom živote, pričom zdôraznila, že UBS má „nie rozdeľovať, ale zjednocovať, milovať všetko čisté, úprimné, tvorené v božskej inšpirovanej chvíli…“ Prehovorili aj zástupcovia župy, mesta a Univerzity Komenského, ako aj minister J. Kállay, ktorý vyhlásil pavilón za otvorený, rovnako aj XII. výstavu UBS, ktorou začala činnosť spolku v novom svätostánku. Potom si hostia prezreli miestnosti pavilónu a výstavu, ktorú tvorilo 200 výtvarných prác tak slovenských, ako aj českých umelcov. Popoludní podávala UBS pre hostí čaj v hoteli Carlton.
Pavilón na nábreží neslúžil iba na prezentáciu výtvarného umenia, uplatnenie v ňom našli aj literárny a hudobný odbor UBS, ktoré tu organizovali mnoho nezabudnuteľných prednáškových či koncertných večerov. Prizývaní sem boli nielen slovenskí umelci, ale aj významní predstavitelia českej, ojedinele i zahraničnej moderny. Kombinácia umeleckej i architektonickej hodnoty pavilónu vzbudzovala všeobecný záujem, v roku 1930 si ho počas svojej návštevy Bratislavy prezrel aj prezident T. G. Masaryk. V sieňach slávnostne vyzdobenej budovy sa vtedy zhromaždili, priam natlačili, predsedovia a členovia jednotlivých odborov UBS, pričom vzácneho hosťa privítal a výstavou previedol predseda architekt D. Jurkovič. Po vzniku Slovenského štátu bol vyvinutý silný tlak na rozpustenie UBS, a tak 22. mája 1939 jej valné zhromaždenie rozhodlo o ukončení svojej činnosti. Tá sa opätovne obnovila v roku 1946, no už o tri roky ju nahradili jednotlivé umelecké zväzy. Po nežnej revolúcii bola Umelecká beseda slovenská v roku 1990 obnovená ako najstarší umelecký spolok na Slovensku.
Žiadne komentáre