Kategória: História Bratislavy

Legendárny bratislavský propeler čaká na svoju novú éru

Autor: Andy Sekanová

Pre mnohých z nás bola kratučká plavba bratislavským propelerom medzi bratislavským a petržalským dunajským brehom prvou plavbou loďou. Žiaľ, od roku 2003 mestu táto atrakcia chýba, ale všetci veríme, že aktuálna snaha mestskej časti Staré mesto na obnovenie tejto atrakcie bude úspešná.

Prepojenie dunajských brehov

Prepojenie pravého a ľavého brehu Dunaja v Bratislave bolo až do 19. storočia riešené len dočasnými drevenými stavbami. Takmer počas celého 19. storočia bol jediným prepojením pravého a ľavého brehu Dunaja pontónový most Karolíny Augusty, ktorý slúžil obyvateľom mesta i pocestným od roku 1825 do roku 1891. V čase ukončenia jeho  prevádzky vo vtedajšom Prešporku pribudol nový cestno-železničný most Františka Jozefa, ktorý bol vybudovaný za krátkych 16 mesiacov v rokoch 1889-1890. Prechod cez most bol v tých časoch spoplatnený.

Viac ako sto rokov propeleru

Rok na to pribudol do mestskej dopravy parník propeler, nazývaný podľa skrutky – zariadenia, pomocou ktorého sa parník pohyboval. Pán Heinrich Hörnes, továrnik a majiteľ Gumonky založil súkromnú lodnú spoločnosť, ktorá zabezpečovala kyvadlovú dopravu medzi dunajskými brehmi. Vytvoril tak legendu, ktorá bola symbolom mesta vyše sto rokov. V majetku spoločnosti boli spočiatku dva parníky, slúžiace na zabezpečenie dopravy z ľavého brehu Dunaja na pravý a opačne, najprv označené rímskymi číslami I a II, neskôr pomenované menami Friedrich a Izabela. Neskôr k dvojici pribudol tretí propeler s názvom Pozsony.

Parníčky premávali v letnej sezóne (od apríla do septembra) od šiestej hodiny ráno do jedenástej večer, v zimnej sezóne, ak nebola rieka zamrznutá, od rannej pol siedmej do desiatej večer. Plavba loďkou na opačný breh Dunaja bola, samozrejme, spoplatnená, avšak raz za čas si ju mohli dovoliť i chudobnejší obyvatelia mesta.
Premávku propelera prerušila 2. svetová vojna. Petržalka sa stala územím iného štátu, preto kyvadlová doprava medzi dunajskými brehmi skončila. Propeler začal opäť premávať v roku 1947. Loďka niesla názov Dunaj, neskôr Devín, tiež mal chvíľku meno Bratislava. Táto loďka premávala s vojnovou prestávkou od roku 1932 do roku 1966 (niektoré zdroje uvádzajú až 1968). Už predtým mala rôzne názvy, podľa toho, kto bol jej vlastníkom.

 

Zdroj foto: Peter Salner a kol. Taká bola Bratislava.

 

Ikonický Kamzík

Poslednou kompou bol dnes už ikonický Kamzík, poháňaný dieselovým motorom. Kamzík, na ktorý si spomínajú i mnohí z nás, začal premávať v roku 1978. Postupne sa plavba propelerom stala pre prevádzkovateľov stratovou, v posledných sezónach svojej prevádzky fungovala za finančnej pomoci mestských častí Petržalka a Staré Mesto, až v roku 2003 propeler ukončil svoju činnosť.

 

Obnovenie plavieb i kaviarne

Legendárny Kamzík čaká v bratislavských dokoch na opravu a prípadné spustenie do prevádzky, o ktorom sa čoraz viac hovorí nielen v médiách. Snaha staromestských poslancov, ktorí sa pričinili o to, že sa o projekte stále viac a viac rozpráva, verme, prinesie ovocie.

Aktuálne začala v rámci Bratislavského samosprávneho kraja fungovať pracovná skupina, ktorá sa intenzívne zaoberá opätovným sprevádzkovaním bratislavského propelera. Treba však ešte vyriešiť množstvo otázok ako napr. či sa zrekonštruuje Kamzík alebo kúpi nové plavidlo, ale aj to, po akej trase bude propeler premávať alebo či bude zahrnutý do integrovanej dopravy.

Spolu s obnovou kompy by mala obnoviť svoju činnosť aj kaviarnička Propeler, ktorá sa nachádza v prevádzkovej budove na ľavom brehu Dunaja. Jej otvorenie je naplánované už na tohtoročnú letnú sezónu, a v budove by malo byť aj infocentrum o aktivitách v hlavnom meste, ale i v mestskej časti Staré Mesto. Návrat tejto milej tradície netrpezlivo očakávajú nielen Bratislavčania ale i mnohí návštevníci, veď s ňou sa vráti na Dunaj i kúsok dávnej romantiky.

Share Tweet Pin It +1

Mohlo by vás zaujímať

O histórii osvetlenia v Bratislave I.

Publikované 1. júna 2019

Typická prešporská kuchyňa vtedy a dnes

Publikované 26. júna 2019

Predchádzajúci článok5 dôvodov, prečo je Bratislava fotogenické mesto
Ďalší článokVšetko čo mám rád o Bratislave č. 1 - architektúra

Žiadne komentáre

Pridajte komentár