Múzeum mesta Bratislavy živo komunikuje na sociálnych sieťach a pripravuje pre vás pravidelne nové príspevky: v utorky je to BLOG MMB, vo štvrtok cyklus „Zo života reštaurátorov“ a v piatok STOP NUDE – Povedačky z múzea z Ateliéru Múzeum má budúcnosť.
O tom, ako inštitúcia v týchto dňoch funguje a čomu sa venujú jednotlivé profesie v múzeu sme sa porozprávali s PhDr. Beátou Husovou, vedúcou oddelenia komunikácie.
⦁ MMB „nespí“ a aj dnes prináša zaujímavý obsah pre fanúšikov nielen histórie mesta.
Prezraďte nám čo všetko virtuálne v Múzeu nájdeme?
Pripravili sme Blog mmb, ktorý prináša novú formu práce pre našich odborných zamestnancov. Za zavretými múrmi múzeí sú zbierkové predmety, ďalšia časť je v depozitároch múzea. To je jedna oblasť, ktorú naši múzejní blogeri spracúvajú. Ďalšie sekcie sa venujú príbehom z histórie, osobnostiam z histórie, reštaurovaniu predmetov. Sekcia Múzeum žije! Dáva priestor na odľahčené témy, vizuálne, ale aj zábavné príbehy. Časom by sme radi zapojili do tejto rubriky, ktoréhokoľvek zamestnanca, ktorý napíše o postrehoch z MMB, odľahčene.
Z anonymity… je sekcia, ktorá bude prezentovať postupne každého zamestnanca múzea. Myslíme si, že v určitej chvíli sú všetci kolegovia rovnako dôležití. Chceme „svetu“ dať najavo, že múzeum je veľký živý organizmus, ktorý by mal bezchybne fungovať.
Príspevky z Blogu mmb zverejňujeme na facebook s upútavkami na instagrame vždy v utorok.
⦁ Na vašej webovej stránke i sociálnych sieťach však pribúdajú aj interaktívne príspevky pre deti.
Od 20. 3. 2020, štyri dni po opatreniach, sme začali vždy v piatok publikovať novú aktivitu STOP NUDE – MÚZEUM ONLINE – Povedačky z múzea.
Bolo nám nesmierne ľúto, že sme nemohli pokračovať v tomto roku s cyklom podujatí Ako sa hrali naši…, pretože sme mali zaujímavú dramaturgiu a oslovených známych umelcov. Stihli sme len prvé stretnutie, kde bol hosťom Vlado Kobielsky.
Náhradou za pravidelný cyklus sú Povedačky z múzea. Pripravujeme ich s kolegyňou Martinou Pavlikánovou. Vždy spolu s kurátorkou zbierky hračiek Martou Janovíčkovou vyberieme jednu hračku z depozitára.
Snažím sa napísať o hračke pútavý príbeh, zaradím ju do doby a kolegyňa Martina pripraví invenčnú časť. Deti si vytvoria najčastejšie papierovú hračku. Nabádame ich, aby si rozkreslené návody stiahli, pozreli inštruktážne video a vytvárali si doma s rodičmi, alebo staršími súrodencami Papierové múzeum. Vysvetlili sme im čo je to katalogizačný lístok a svojim predmetom prideľujú prírastkové čísla. Naším cieľom popri zábave je pomôcť deťom preniknúť do práce múzejníkov, dozvedieť sa, ako sa hrali generácie pred nimi a predstaviť úžasné zbierkové predmety historických hračiek. Verím, že v decembri 2020 otvoríme sľubovanú výstavu Ako sa hrali naši… s bohatým vystavením historických hračiek v hlavnej úlohe, interaktívnou časťou a sprievodnými podujatiami. Mala by to byť výstava, na ktorej sa bude dať zdržať aj dlhšie a hrať sa
Ako teraz vyzerá pracovný deň v Múzeu? Môžete nám bližšie predstaviť jednotlivé profesie Múzea?
Oddelenie komunikácie môže veľa práce vykonať aj z domu, ale chodíme pravidelne aj do múzea. Odborní zamestnanci – kurátori zbierok: historici, historici umenia, archeológovia, zamestnanci oddelenia dokumentácie atď. … sú viazaní v značnej miere aj na svoje múzejné prostredie. Venujú sa inventarizáciám, spracúvajú zbierkové predmety a napĺňajú MUESION – nový náročný elektronický katalogizačný systém. Pripravujú skupiny zbierkových predmetov pre reštaurátorov, ktorí pracujú neustále na svojom pracovisku. Ošetrujú a reštaurujú predmety na nové výstavy.
Časť publikačnej práce odborných zamestnancov sa dá vykonávať aj z domu. Striedajú tzv. home office s príchodom na pracovisko.
Okrem toho pracujú na nových výskumných úlohách a pripravujú výstavy, ktoré veríme, že otvoríme v najbližšej budúcnosti. Je to však veľmi citlivá otázka. V roku 2020 sme mali obsahovo aj finančne, vďaka hlavnému mestu SR – oddeleniu kultúry a grantovému systému FPU nastavené zaujímavé podujatia pre verejnosť: Bratislavské mestské dni a vystavenie erbovej listiny Žigmunda Luxemburského, Kultúrne leto a Hovory zo Starej radnice, či Mimo stredného prúdu – vystúpenia Adrieny Bartošovej a Štefana Bučka cielene k literárnej výstave Na okraji záujmu a neodmysliteľné Rímske hry, či podujatia na hrade Devín. Určite sa nezastavil chod oddelenia prevádzky, ekonomického oddelenia. Aj keď je múzeum na prvý pohľad tiché, za jeho múrmi, je živý pracovaný ruch.
⦁ Na čo všetko využívajú pracovníci Múzea tento nevšedný čas a priestor v karanténe?
Práca v múzeu, ako v iných odboroch, je neustále zameraná na rast a vzdelávanie zamestnancov. Pracujú na svojich výskumných úlohách. Rozvíjajú svoj potenciál a mnohí za pochodu riešia online pripojenia, prácu s elektronickými médiami. Zdokonaľujeme svoje sociálne siete a zamýšľame sa nad vytvorením budúcej webovej stránky MMB. Chceme jednoznačne zmeniť svoju štruktúru a vizuál, aby bola komfortnejšia pre návštevníka, ale aj editora.
⦁ Čo Múzeu priniesla táto krízová situácia? Je niečo, čo môžete hodnotiť, ako prínosné pre jeho chod a budúcnosť?
Všetko zlé je na niečo dobré, vraví sa často. Teraz to pociťujeme dvojnásobne. Keďže múzeum má stále nedostatok zamestnancov pre niektoré špecifické technické oblasti – marketing, IT technológie, ich napĺňanie, chýbajú ľudia – kustódi (ochrancovia zbierok), najmä stredoškolské kádre priamo v depozitároch. Práca sa veľmi kumuluje a všetci sme preťažení. Preto tento „nádych“ využívame na dobehnutie prác, ktoré sa pri plnej prevádzke múzea vykonávajú často nad rámec našej pracovnej doby. Hlavnou úlohou MMB je zachovávať a ochraňovať kultúrno-historické dedičstvo a primerane dobe ho prezentovať (publikovanie, výstavy, prednášky, vzdelávacie programy, múzejná pedagogika). Máme cca 123 092 zbierkových predmetov, no v konečnom čísle je počet vyšší. Samozrejme zbierkové predmety musia byť tak spracované, aby vyhovovali podmienkam 21. storočia s ohľadom na požiadavky odbornej verejnosti aj náročných návštevníkov.
⦁ Prezradili by ste nám, ako trávite tieto dni Vy? Čím sa zapodievate, ako riešite kontakt s kolegami, čo vám najviac chýba a čo je najväčšou výzvou?
Sústreďujem sa však aj so svojimi kolegyňami na riešenie situácie po otvorení múzeí, ale aj na zvládnutie IT technológii. Vytvorili sme v oddelení určitý systém pre publikovanie na sociálnych sieťach, tak aj ja prispievam prácou na základe mojej pracovnej náplne. Ostali sme v kontakte s médiami, školami, návštevníkmi z databázy MMB a Ateliéru Múzeum má budúcnosť. Venujem sa naďalej mojej srdcovej záležitosti – múzejnej pedagogike. Píšem už spomínané príbehy pre rodiny. Ďalej sa vzdelávam. Chcem zabudnúť na situáciu, ktorá nás všetkých napĺňa obavami až strachom o zdravie svojich blízkych, kolegov a svoje. Nikdy som nič podobné nezažila a tak, aby som nebola v permanentnom strese, doma aj v práci, robím to, čo ma baví. To je moja veľká devíza. Pri niektorých činnostiach sa mi totiž stiera práca a záľuba. Z hľadiska múzea mi najviac chýba živý ruch s návštevníkmi, aj keď niekedy je práca s ľuďmi náročná, keď reálne nie sú, máme všetci hlavy v smútku. A ešte na okraj, veľmi nám chýbajú školské skupiny, rodiny, početná skupina seniorov, ktorá je vďačná za každý program, prednášku…
Ďakujem za priestor, ktorí ste mi poskytli a dúfam, že som dokázala aspoň trochu nahliadnuť do života Múzea mesta Bratislavy v čase korona krízy
Dovoľte ukončiť rozhovor našou misiou: 152 rokov pamätáme na budúcnosť!
A nezabudnite – MMB nie je len Múzeum mesta Bratislavy, MMB je aj Múzeum má budúcnosť, alebo, čo si najviac my múzejníci prajeme – Milujte múzeum Bratislavčania!
Žiadne komentáre