Potrebujete topánky, opasok či ponožky? Dnes „zabehnete“ do niektorého obchodného centra a všetko kúpite pod jednou strechou. Kedysi by ste sa síce po Bratislave nachodili o niečo viac, ale o šikovného obuvníka, baretára či iného remeselníka v starom Prešporku núdza nebola.
Význam remesiel nám častokrát pripomenú už len rôzne jarmoky či trhy. Kedysi však boli majstri svojho cechu jedinými, u ktorých ste mohli zohnať to čo, čo ste práve potrebovali.
Že drevená misa s lyžicou či vlnený kabát sa len tak neobjavili, ale museli sa pridať šikovné ruky remeselníka, ukázali koncom augusta aj Dni majstrov ÚĽUV.
My sme si „na slovíčko“ vzali Katarínu Králikovú, sprievodkyňu dejinami a blogerku. Práve ona totiž počas Dní majstrov ÚĽUV ukázala návštevníkom, ako to s tými remeslami v Prešporku bolo. Tak teda, čo to tu boli za majstri a tovariši?
Prepošpork bol pre niektoré remeslá celouhorským centrom
Čo je potrebné ako prvé si povedať, uvedomiť si, keď sa povie Prešporok a remeslá? Čo charakteristické tu platí a je nutné to vziať do úvahy.
„Ako prvé je potrebné poďakovať historikom, ktorí pre nás vypátrali a do slovenčiny preložili informácie o remeselníkoch a cechoch v Prešporku. Pre mňa sú to predovšetkým páni Anton Špiesz a Vladimír Segeš. Z ich publikácií možno zistiť, že pre remeslá v Prešporku boli charakteristické tri zaujímavosti.
V prvom rade pestrosť remeselných odvetí, ktoré tu pôsobili. Okrem bežných to boli aj majstri baretári, irchári, kordovánnici, mieškari či ponožkári.
Druhou zaujímavosťou je, že cechy niektorých remeselných odvetví mali regionálnu alebo dokonca celouhorskú pôsobnosť so sídlom v Prešporku.
Mňa najviac prekvapilo, že cechy, ktoré sa členili na maďarské a nemecké neboli takto delené podľa národnosti remeselníkov, ale podľa spôsobu výroby. A to na uhorský alebo nemecký štýl.“
Pre parochne v Uhorsku, len do Prešporku
O akých remeslách môžeme v Prešporku hovoriť. Čomu sa venovali remeselníci najviac, čomu najmenej. Je nejaké charakteristické remeslo len pre Prešporok?
„Z dostupných informácií by sa mohlo zdať, že v Prešporku pôsobili azda všetky druhy remesiel. Bolo ich totiž skutočne veľa. Najviac v celom Uhorsku.
Spomínaní páni historici uvádzajú, že najviac remeselníkov v 14. storočí bolo v odevných, obuvníckych a potravinárskych remeslách. Najmenej v stavebných remeslách a len jeden výrobca vosku, jeden ihlar, opaskár, sedlár, maliar, kuchár a medovnikár.
Podobne to bolo aj začiatkom 20. storočia. Akurát, že vo všetkých odvetviach už bolo oveľa viac majstrov. Najmenej bolo pilnikárov, nožiarov a rukavičkárov. Medzitým, v 18. storočí, bol v Prešporku i cech parochniarov, a to ako jediný v Uhorsku.“
Cechy silné až do čias manufaktúr
O akých rokoch rozmachu remeselníctva v Prešporku hovoríme? Kedy prípadne bol zaznamenaný pokles?
„Rozvoj remeselníctva môžeme sledovať od 14. storočia. Súvisí s právom konať výročné jarmoky, ale aj s prisťahovalectvom nemecky hovoriacich hostí, ktorí sa usadili nie len v Prešporku, ale aj vo viacerých mestách na Slovensku.
Rozmach remeselnej výroby podnietil vznik cechov, ktoré ešte viac podporovali vysokokvalitnú remeselnú výrobu v Prešporku.
Od 19. storočia remeselná výroba postupne upadala, čo súviselo s priemyselnou revolúciou, rušením cechov a zakladaním manufaktúr.“
Zostali už len názvy ulíc
Existujú určité „pikošky“ spojené s remeselníkmi v Prešporku? Sú v Bratislave nejaké miesta, ktoré ešte stále reprezentujú dávnu dobu remesiel?
„Cechové artikuly, teda predpisy, sú plné pikošiek. Vtedy sa však vnímali skutočne vážne. Napríklad cinári mali ustanovené, že keď sa niektorý tovariš chcel oženiť, musel to vopred oznámiť na schôdzi cechu. Následne členovia cechu overili či má vyhliadnutá nevesta dobrú povesť a až potom mu dali súhlas.
Tiež bolo častokrát v cechových predpisoch uvedené, že keď tovariš nebude do určitej hodiny večer doma, musí zaplatiť pokutu a dvojnásobne vysokú ak neprespí doma.
Až do 19. storočia bolo tiež bežné, že noví učni predkladali majstrom dôkaz o svojom pôvode. Učeň musel byť výlučne z legálneho manželského zväzku. A nesmel byť z rodiny hrobára či kata.
Tieto zaujímavé časy remesiel v Prešporku nám dodnes pripomínajú ulice Klobučnícka, Sedlárska, Povrazníka či Kolárska a snažíme sa o to aj my sprievodkyne a sprievodcovia v Bratislave.“
A hoci dnes vám na spomínaných uliciach už neotvorí pravý majster klobučník či sedlár, privrieť oči na týchto miestach môžete … a ktovie, možno sa vám zaujímavý obrázok zo starého Prešporka vyjaví … a popritom si spomeniete, že nejaká tá nová kabelka či topánky by aj zišli. A skončíte v najbližšom „obchoďáku.“ J
Žiadne komentáre