V súčasnosti je Petržalka najväčšia mestská časť Bratislavy, hlavného mesta Slovenska. Keby bola Petržalka samostatným mestom, bola by po Bratislave a Košiciach s počtom obyvateľov viac ako 125 tisíc tretím najväčším mestom na Slovensku. Má výhodnú strategickú polohu, pretože sa na jej území stretávajú hranice troch štátov – Slovenska, Rakúska a Maďarska. Je to najhustejšie obývané a najväčšie sídlisko na Slovensku aj v celej strednej Európe. V minulosti to bola vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau. Nachádza sa tu najstarší verejný park v strednej Európe – Sad Janka Kráľa, ako aj množstvo malých lužných lesíkov, Chorvátske rameno i dve jazerá, obľúbený štrkový Veľký Draždiak a malý Draždiak. V Petržalke sa nachádza chránená krajinná oblasť – lužný les Starý háj.
Jednou z najznámejších atrakcií Petržalky, ale aj celej Bratislavy je reštaurácia UFO na Moste SNP vo výške 85 metrov a vyhliadková plošina vo výške 95 metrov, ktorá je celosvetovo unikátnou konštrukciou na Moste SNP a jedným zo symbolom modernej Petržalky aj Bratislavy. V Petržalke je tiež priemyselná zóna v priestoroch bývalej továrne Matador aj dostihová dráha, kde sa okrem tradičných dostihov konajú aj rôzne kultúrne podujatia.
Vojna bez obetí
Po skončení 1. svetovej vojny v novembri roku 1918 mocnosti v Paríži začali tvoriť nové hranice. Petržalka pripadla Maďarsku, nakoľko hranica medzi ČSR a Maďarskom pri Bratislave prechádzala stredom Dunaja (dohodové štáty ju určili 24. 12. 1918). Tým sa z Petržalky stala pohraničná obec na okraji krajiny a hrozil ekonomický úpadok, keďže nemeckí a rakúski podnikatelia rozmýšľali nad zrušením výroby a odsťahovaním sa. Zároveň pre mesto Bratislava bolo životne potrebné, hranicu posunúť čím viac od Bratislavy, nikto nemal záujem, aby sa zopakovali udalosti z roku 1809, kedy francúzske napoleonovské delá stáli v Petržalke a pálili na mesto. Preto zo strategických dôvodov Československá vláda žiadala pripojiť aj bratislavské predmostie, ktoré vojenské velenie žiadalo posunúť až k Neziderskému jazeru, čo však bolo zamietnuté. Dohodové štáty súhlasili len s pripojením Petržalky a nová úprava hranice bola potvrdená 11. augusta 1919. Avšak vojsko Maďarskej republiky odmietalo Petržalku opustiť, postavilo na Starom moste (vtedy Most Františka Jozefa) barikády a palebné postavenia a podmínovalo časť mosta. Československá vláda čakala len na vhodnú príležitosť na obsadenie Petržalky. Jej obsadením boli poverení vojaci 1. a 2. pluku Stráže slobody – československého vojenského zboru, ktoré pozostávali väčšinou z vojakov Československých légií a z jednotiek Sokola. Celej akcii velili francúzski dôstojníci, členovia vojenskej misie v ČSR.
Obsadenie Petržalky sa uskutočnilo nadránom 14. augusta 1919 na dvoch miestach. Vybraní spoľahliví príslušníci Sokola sa ešte za tmy prešplhali na druhú stranu Starého mosta, pričom strihali odpaľovacie šnúry k výbušninám, pripraveným vyhodiť most do vzduchu. Tam zajali maďarské stráže a legenda hovorí, že po odzbrojení stráže bežali vojaci (dva prápory Stráže slobody) cez most do Petržalky naboso, aby ich nebolo počuť. Pri dnešnom Moste Lafranconi, resp. internáte Družba sa čs. vojsko presunulo cez Dunaj na pontónoch a bez jedného výstrelu odzbrojilo maďarskú armádu.
Maďarská posádka aj stráž bola zajatá v spánku a prevezená na druhú stranu. Po pár dňoch však zistili, že ich musia živiť, a tak ich, už bez zbraní, zase previedli za Dunaj a poslali domov.
Vojenské akcie bývajú zvyčajne krvavé, hlučné, strieľa sa, sú zranení a žiaľ, aj mŕtvi. V tú noc, pred sviatkom Nanebovstúpenia panny Márie, sa nestrieľalo. Neboli žiadne obete, ani zranení. Ani na jednej strane. Táto tichá vojenská akcia dala nielen bezpečné strategické zázemie Bratislave, ale zároveň začala nový život Petržalky.
Túto významnú udalosť si pripomenieme aj 14. augusta 2019 na Mágio pláži prostredníctvom výstavy a koncertu.
Žiadne komentáre