Jednou z udalostí, ktorá bola pred 100 rokmi v Bratislava s napätou radosťou očakávaná, bol aj príchod generála Milana Rastislav Štefánika, nového čs. ministra vojny, po viacerých rokoch zo zahraničia do svojej domoviny. V osudný 4. máj nastúpil o ôsmej ráno na letisku Campoformido pri talianskom Udine, sprevádzaný talianskou posádkou – poručíkom, seržantom a rádiotelegrafistom, do dvojplošníku Caproni 450.
Tragický prílet
Nad Bratislavou sa lietadlo objavilo o pol dvanástej predpoludním, niekoľkokrát nad ňou na pozdrav zakrúžilo a zamierilo k vojenskému letisku vo Vajnoroch. Zástupcovia vlády sa tam ihneď vybrali na automobiloch, aby ministra slávnostne privítali. Nasledujúce momenty takto opísala bratislavská tlač: „Keď tam dochádzali, krúžil aeroplan ešte v povetrí. 5. min. pred 12 h. aeroplán sa zakolísal a kolmo s výšky asi sto metrov zrútil sa na zem. V zápätí vyšľahnul na hor stĺp čierneho dymu. Na miesto nešťastia prvý dobehnul poslanec Národného shromaždenia dr. Ján Halla, ktorému sa naskytnul hrozný pohľad. Dohorievajúce trosky lietadla ležaly pri ceste na poli, ako i v priekope a okolo nich ležaly 3 mrtvoly odené v leteckom odeve. Generál Štefánik ležal asi 6 krokov od aparátu na druhej strane cesty v priekope.
Podľa generálskeho úboru poznal dr. Halla generála Štefánika, ktorému sňal leteckú helmu a zistil u neho ešte stopy života, tepna mu ešte slabo bila, ale za niekoľko okamžikov tikot prestal. Generál Štefánik mal nohy niekoľkokrát zlomené a tvár zkrvavenú krvou vystreknuvšou z nosa. Ostatné 2 mrtvoly boly zohavené. Pri pomoci vojakov odstránili trosky aeroplánu a vytiahli ešte štvrtú, do nepoznania zohavenú mrtvolu s hlavou úplne roztrepanou a zuhoľnatelou…“ Zvesť o nešťastí sa rýchlo rozniesla po celej Bratislave a spôsobila hlboké vzrušenie. Na verejné budovy a úrady vyvesili čierne zástavy a všetky kultúrne predstavenia boli odrieknuté.
Po nehode…
…mŕtvoly, zabalené do bieleho plátna, automobilmi odviezli do posádkovej nemocnice (bývalý arcibiskupský palác, dnes Úrad vlády SR), kde ich uložili v kaplnke. Štefánik bol zakrytý práporom československým a Taliani prápormi talianskymi. Nasledujúci deň bolo Štefánikovo telo podrobené lekárskej prehliadke, podľa ktorej „sa zistilo, že má obe nohy úplne dolámané a chrbtová kosť vrazila mu do modzgov, čo zapríčinilo okamžitú smrť. Minister akiste soskočil z aeroplána a skočil na rovné nohy, práve na cestu. Jeho druhovia boli padlým aeroplánom zabití a dvaja z nich pohoreli.“ Všetky štyri mŕtvoly boli vystreté na katafalk v nemocničnej kaplnke, ktorú ozdobili palmami a južnými kvetinami.
V piatok 9. mája deputácia mesta Bratislavy vedená županom Samuelom Zochom a mešťanostom Richardom Kányom kondolovala hlavnému veliteľovi čs. vojsk na Slovensku generálovi Luigimu Piccionemu, ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska Vavrovi Šrobárovi a v neposlednom rade Štefánikovej matke.
Zdroj foto: OZ Bratislavské rožky
Pohrebná slávnosť…
…sa začala v sobotu 10. mája o druhej popoludní na Námestí slobody pred vojenskou nemocnicou, na ktorej nádvorí boli uprostred kvetinového poľa v bohatej dekorácii vystavené rakvy zosnulých. Po viacerých príhovoroch a cirkevnom obrade naložili rakvy na lafety a za hlaholu zvonov sa pohol smútočný sprievod cez mesto odeté v čiernom až na hlavnú železničnú stanicu. Štefánikova rakva, zahalená červenobielymi prápormi, bola obklopená strážou 12 legionárskych dôstojníkov, ostatné rakvy boli zahalené prápormi v talianskych farbách.
Mohutný sprievod začínal jazdou a pechotou čs. vojsk, za ktorou nasledovala sokolská družina s vencami, evanjelickí a rímskokatolícki kňazi, spevácke zbory, dekan Filozofickej fakulty Karlovej univerzity Václav Novotný s univerzitným pedelom, dôstojník nesúci Štefánikove vyznamenania, príbuzní, zástupcovia obcí a napokon pechota s delostrelectvom. Na nádraží, ktorého perón bol ozdobený čiernymi drapériami a kvetinami, bola rozostavená čestná rota. Keď za zvuku piesne Kto za pravdu horí v podaní spevokolu Zora nakladali rakvy do vagónov, zazneli na poslednú poctu salvy z pušiek a diel. Potom už Štefánikove ostatky previezli do Brezovej a Košarísk, kde sa na druhý deň konal oficiálny pohreb. Tak sa aj Bratislava stala pred 100 rokmi jednou zo scén tragickej udalosti…
Žiadne komentáre