Kategória: História Bratislavy, Sombratislava

Storočnica príchodu slovenskej vlády do Bratislavy

Vo februári uplynulo 100 rokov, odkedy sa v našom hlavnom meste usadila tzv. slovenská vláda. Stelesňovalo ju československé ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ustanovené necelé dva mesiace po vzniku ČSR v decembri 1918. Na jeho čele stál minister Vavro Šrobár, ktorému asistovali 14 referenti pre rôzne odbory štátnej administratívy.

Kde bude vláda trvale sídliť?

Dňa 12. decembra sa sídlom ministerstva stala Žilina, ktorá v tom čase bola pevne v československých rukách a mala vyhovujúce dopravné spojenie s Českom. Avšak už po mesiaci, keď počet ministerských úradníkov niekoľkonásobne vzrástol, bolo z kapacitných dôvodov nutné hľadať pre ministra nové sídlo. Excentricky situovaná Bratislava – vtedy ešte Prešporok – nebola prvou voľbou; uvažovalo sa skôr o niektorom z miest v srdci Slovenska. No Martin nemal potrebné kapacity a Zvolen s Banskou Bystricou zas neposkytovali pohodlné dopravné spojenie. Za hlavné mesto Slovenska tak bola 18. januára 1919 vyhlásená Bratislava a za deň D – presťahovanie ministra – bol zvolený 4. február.

 

Zdroj foto: OZ Bratislavské rožky

Prekážky príchodu

Samozrejme, príchod vlády v málo konsolidovanej povojnovej krajine nebol nijako hladký. Vystúpili proti nemu dokonca veliteľ čs. vojska na Slovensku generál Luigi Picicone a veliteľ bratislavskej posádky plukovník Riccardo Barreca, ktorí nevylučovali ani možnosť atentátu. Veď prívržencov starého režimu bolo na Slovensku stále dosť, a to predovšetkým práve v Bratislave, kde bolo Čechoslovákov málo a pôvodné (prevažne nemecko-maďarské) obyvateľstvo sa štátoprávne identifikovalo skôr s Uhorskom a Maďarskom, než s ČSR. Situáciu zhoršil aj katastrofálny stav železníc – zdevastované trate, málo kvalifikovaných a lojálnych síl, v čoho dôsledku na tomto úseku správy panovala takmer anarchia. Napätý stav navyše skomplikoval štrajk, ktorý v Bratislave vypukol na protest proti nečinnosti župy vo veci zlepšovania životných podmienok v meste deň pred avizovaným príjazdom vlády. Prví zastavili prácu železničiari a zamestnanci pôšt a telegrafov, ku ktorým sa pripojili niektoré závody, na druhý deň bol štrajk už všeobecný.

 

Zdroj foto: OZ Bratislavské rožky

Riziková cesta

Ani to však slovenskú vládu neodradilo, a tak 3. februára večer jej členovia nasadli v Žiline do osobitného vlaku vyzdobeného vencami a zástavami a odcestovali do Trenčína, kde po slávnostnom prijatí prenocovali a na druhý deň ráno pokračovali – napriek ďalším varovaniam – do Bratislavy. Vlak išiel v čase železničného štrajku takpovediac na vlastnú päsť, bez signalizačných pokynov. Nachádzal sa v ňom aj kapitán Ferdinand Písecký, ktorý si neskôr zaspomínal: „Bolo to celkom mimoriadne cestovanie. Mráz, vagóny nevykúrené, ožiarené žltým svetlom sviečok, ktoré mali niektorí opatrní cestujúci so sebou, kde-tu vybité okno. Nálada bola dobrá, ač nebolo nijako isté, či ozaj do Bratislavy dôjdeme, lebo na železniciach bolo ešte dosť zriadencov starého režimu, ktorí sa pokúšali znemožniť vjazd slovenského ministra s plnou mocou do Bratislavy.“ Napriek všetkým nebezpečenstvám a veľkému meškaniu vlak šťastlivo dorazil do hlavného mesta už 4. februára predpoludním.

Privítanie v Bratislave

Jeho príchod ohlásilo 21 výstrelov z dela, vystupujúcich úradníkov vítala okrem župana Samuela Zocha aj štátna hymna v podaní zboru opery pražského Národného divadla. Zo stanice sa vláda pohla cez Štefánikovu ulicu do mesta, sprevádzaná mnohými zástupmi obecenstva. Keďže Bratislavčania (Prešporáci) príjazd vlády zväčša odignorovali, zastúpili ich vojenskí legionári, námorníci, príslušníci českého Sokola a krojovaní vidiečania. Na konci ulice stála veľká slávobrána v podobe brány mestského opevnenia. Sprievod sa zastavil v Župnom dome, v ktorého dvorane ho privítal župan Zoch. Potom odišiel minister Šrobár do budovy vojenského veliteľstva na Vajanského nábreží; ta odvtedy niesla meno Vládna budova. Súčasťou osláv bol aj banket, zhromaždenia obyvateľov v Redute a pohostinské vystúpenie opery Národného divadla z Prahy v dnešnej Historickej budove SND. Na druhý deň pred týmto divadlom zložilo okolo 500 vojakov nového pešieho pluku (slovenského pluku slobody) slávnostnú prísahu vernosti na zástavu hurbanovských bojovníkov z roku 1848, ktorú priniesli z mestského múzea. Potom nasledoval slávnostný pochod mestom.

Príchodom vlády do Bratislavy dostalo Slovensko definitívne sídlo svojej novej správy a Bratislava samotná začala písať novú etapu svojej histórie – etapu hlavného mesta.

Share Tweet Pin It +1
Predchádzajúci článokSpot MDPOH 2019 Sila prítomných okamihov
Ďalší článokUjo Váňa – rozhovor s režisérom

Žiadne komentáre

Pridajte komentár