Kresťanské združenie mladých mužov (YMCA, Young Men’s Christian Association) bolo založené v roku 1844 v Londýne s úlohou rozvíjať duch, dušu aj telo chlapcov (odtiaľ rovnostranný trojuholník v znaku organizácie) v duchu kresťanských zásad; v jeho lone vznikli niektoré tradičné športy, napr. basketbal a volejbal. V Európe expandovalo počas 1. svetovej vojny v dohodových vojskách, a tak sa dostalo aj do čs. légií, ktoré ho priniesli na naše územie. Bratislavskú pobočku založili v roku 1919 železničiari, pričom vlastný šiator mala na Námestí slobody. Problém vlastného domu sa začal riešiť už v roku 1920. V marci Bratislavu navštívil z USA zástupca tamojšej YMCY R. L. Dilley, aby pomohol zaobstarať stavebný pozemok. Ten napokon kúpilo ministerstvo železníc na rohu Šancovej a Karpatskej ulice od známeho bratislavského filantropa Juraja Schulpeho za mimoriadne priaznivú cenu 300 000 korún. So samotnými stavebnými prácami na budove, projektovanej českým architektom Aloisom Balánom, sa začalo v apríli. Veľkou vzpruhou a motiváciou pri rozvíjaní tejto činnosti bola aj návšteva generálneho tajomníka medzinárodného výboru YMCA Johna Motta (neskoršieho laureáta Nobelovej ceny za mier, 1946) v rámci svojej inšpekčnej cesty po Československu. Do Bratislavy pricestoval 5. júna 1920 z Brna, aby si preštudoval tunajšie pomery a podľa toho tak povzbudil pracovníkov tejto organizácie, ako aj navrhol doplnenie a rozšírenie práce YMCY. V hoteli Carlton sa na spoločnom obede stretol s politickou reprezentáciou a zástupcami tlače, pričom sa poďakoval za srdečnú lásku, s akou bol prijatý, a oduševnene vykreslil úlohy YMCY prízvukujúc, že „cieľom združenia je bez ohľadu na národnosť, vieru a politické presvedčenie viesť mladých mužov po ceste pravej lásky a demokracie.“ Na konci svojej reči poďakoval za uznanie, akého sa dostalo YMCE zo všetkých strán a pripil Československej republike a prezidentovi T. G. Masarykovi na slávu. Ešte predtým sa stretol so zástupcami tunajšej YMCA a rokovali o postavení veľkého domu nákladom viac miliónov korún. Povzbudenie padlo na úrodnú pôdu, a tak už 8. augusta 1920 predpoludním tiahlo početné obecenstvo za zvukov posádkovej hudby od Historickej budovy SND na Šancovú ulicu, kde bol položený základný kameň budovy.
Ten sa dodnes nachádza zo strany Karpatskej ulice s textom: „Prvá železničná YMCA na pevnine vystavaná pre blaho ľudstva. Vystavaná 1920.“ Podľa dobovej tlače mala budova v budúcnosti „slúžiť za domov železničným a poštovým zamestnancom a ktorú vybudovať umožní svojou veľkodušnou podporou americká YMCA. Toto združenie dalo na stavbu 1 800 000 korún a asi 40 percent potrebnej sumy dá štát. V moderne zariadenej budove bude postarané o nocľahárne (najmenej pre 250 mužov denne), bude tam veľká jedáleň pre mnoho sto ľudí, kaviareň, telocvičňa, sprchové kúpele, veľké miestnosti spoločenské, herne, veľká dvorana pre prednášky, divadelné predstavenia a zábavy, klub, triedy pre výučbu železničných a poštových náuk a pre všeobecné vzdelanie.“ Základný kameň položili za účasti predstaviteľov vlády, YMCY, štátnych železníc, pošty, župy, mesta, vojska a rozličných osvetových spolkov. Referent železníc Kornel Stodola vložil do kameňa na pamiatku vyhotovené dokumenty, fotografie, zoznamy a Nový zákon, pričom vzletne ďakoval všetkým spolupracovníkom a poprial zdaru novému dielu. Potom povereníci YMCY za zvukov štátnych hymien spustili kameň na jeho vymurované miesto. Slávnosť ukončila pieseň Hej, Slováci. Popoludní sa vo Vládnej budove (dnes Historická budova FiF UK) konal spoločný obed, na ktorom zazneli oduševnené prípitky na prezidentov W. Wilsona a T. G. Masaryka a na YMCU. Stavba napriek vysokým výdavkom (okolo 13 miliónov korún) napredovala bez väčších problémov, a tak mohla byť 8. decembra 1923 odovzdaná do užívania. Slávnosť sa konala pri príležitosti 3. celoštátneho zjazdu YMCY. Po zaspievaní oslavných zborov pozdravil prítomných hostí riaditeľ YMCY na Slovensku L. Karlovský, ktorý vyslovil radosť nad tým, že sa dielo podarilo. Po ďalších príhovoroch a zaspievaní hymien nasledovala prehliadka budovy a jej odovzdanie bratislavskej pobočke čs. YMCY. Jej riaditeľ Cablk dojato vyhlásil: „Nemôžem nevysloviť menom YMCY tú najsrdečnejšiu vďaku všetkým Vám, ktorí ste šľachetným činom, múdrou radou, svoju vzácnou prítomnosťou a mnohým iným spôsobom prispeli k uskutočneniu dnešnej slávnosti.“ Po oboch stranách hlavného vchodu umiestnili dodnes zachované viacjazyčné pamätné tabule s textom: „Budova YMCA je vystavená na pozemkoch kolónie Dra Juraja Schulpeho, jedného z dobrodincov združenia YMCA.“ Zaujímavosťou stavby bola samoobslužná nealkoholická a nefajčiarska jedáleň s kaviarňou či divadelná sála, ktorá sa dala v prípade potreby poľahky premeniť na telocvičňu. V roku 1925 pribudlo kino (neskôr známe ako Dukla – od roku 1964 prvé panoramatické kino v Československu), o niečo neskôr samostatná telocvičňa. Po vzniku Slovenského štátu (1939) bola YMCA zakázaná, nakrátko bola po 2. svetovej vojne obnovená, no po nástupe komunizmu musela svoju činnosť ukončiť a prišla o všetok majetok; budova bola až do roku 1989 v správe Socialistického zväzu mládeže. V súčasnosti v nej pôsobia hudobné kluby MMC, Randal a Hopkirk a kultúrne centrum A4 – priestor súčasnej kultúry.
Žiadne komentáre